Cestou z Ružomberka dostal na mokrej ceste šmyk, jeho auto sa niekoľkokrát prevrátilo a zostalo stáť na kolesách. Prvý, kto sa pri ňom zastavil, bol ďalší švagor. Náhodou išiel so synom na futbal do Liptovského Mikuláša. Laco už sedel v šoku pred autom. Záchranka, hasiči, policajti... Hneď, ako sme docestovali z cintorína, ponáhľali sme sa do nemocnice. Švagra sme zastihli na chirurgii. Okrem šoku utrpel tržnú ranu na hlave, ktorú už mal zašitú a nejaké udreniny. Podľa jeho slov, mu zachránili život bezpečnostné pásy. Vraj „skoro mi ten pás zlomil kľúčnu kosť", ale zrejme vďaka tomu je nažive. Pri pohľade na auto by človek len sťažka uveril, že z neho niekto vyviazol živý. Zostal z neho šrot, z ktorého sa možno dajú použiť akurát nejaké súčiastky.
Ako sa hovorí, opatrnosti nikdy nie je nazvyš. Skutočne si treba dávať na cestách pozor, zapínať sa do bezpečnostných pásov, lebo nie každý môže mať také šťastie v nešťastí, ako môj švagor.
Zarážajúce na celej veci bolo konanie polície. Boli za ním v nemocnici, aby si vybavil odťahovú službu a potom sa dostavil ešte po ošetrení na výsluch. Zobrali mu so sebou všetky doklady vrátane občianskeho preukazu a nechali ho v nemocnici. Bolo už tma, lialo, bolela ho hlava, ešte sa nestihol spamätať zo šoku a nemal sa ako na políciu dostať. Nechcem to siahodlho komentovať, ale trocha ľudskosti by ani policajtom nezaškodilo.
